História
Hrad Drienok mal v stredoveku najväčšie príslušenstvo z pomedzi gemerských hradov – až 42 osád a obcí, ktoré patrili pod správu hradného panstva. Na základe obrovského rozsahu panstva v hornom medziriečí Rimavy a Blhu, na území, ktoré začalo byť osídľované až od 14. storočia, je možné predpokladať, že hrad bol vybudovaný práve pre účely organizovania tunajšieho osídľovania (Tihányiová 2017 a, 223).
Podľa B. Ilu vznikol hrad koncom 13. storočia a po výstavbe sa stal miestom, odkiaľ páni z Drienčan organizovali zakladanie početných dedín v tejto oblasti, vrátane dnes už zaniknutej dediny pod hradom (Derenkalya). P. Engel predpokladá, že hrad bol vybudovaný až niekedy v prvej polovici 14. storočia a za jeho stavebníka pokladá sedmohradského vicevojvodu Petra z Drienčan, prípadne jeho synov (Tihányiová 2017 b, 289).
Keď v roku 1450 páni z Drienčan opäť vymenúvajú svoje majetky, hrad Drienok medzi nimi už nespomínajú. Je možné, že už vtedy bol obsadený bratríkmi, podobne ako pevnosť (castellum) v Drienčanoch. Táto bola Jánom Huňadym dobytá v roku 1452. Z hradu Drienok sa podarilo bratríkov vyhnať až v roku 1460, keď ho od nich vydobyli vojská kráľa Mateja Korvína (Tihányiová 2017 b, 289).
Hrad Drienok zotrval v kráľovských rukách zrejme až do roku 1467, keď ho od Mateja Korvína získal jeho verný familiár Gašpar zvaný Gotvicz (Kothwycz) a Baltazár z rodu Palotaiovcov. Z donácie sa dozvedáme, že za prítomnosťou bratríkov na majetkoch pánov z Drienčan stál aj samotný Ján z Drienčan, ktorý bol za to odsúdený za zradu. Posledná zmienka o hrade z roku 1470, keď Mikuláš, syn Petra z Drienčan daroval kastelánovi hradu Drienok jednu poddanskú usadlosť v dnešnej Ratkovej.
Hrad aj podhradská osada sa v súpise rodiny Drienčanských z roku 1499 už neuvádzajú (Bálint 1944,193).
Okolnosti zániku hradu nie sú známe. Chýbajúce náznaky prestavieb poukazujú na jeho zánik ešte v 15. storočí (Tihányiová 2017 b, 290).